reklama

Šťastie ma trafilo vo výškach

Bol som vyštveraný na stožiari na osemposchodovom baraku. Ľavou rukou držím anténu, pravou - ako tak seba. Nemám rád výšky. Neznášam ich! Rátam sekundy, kedy Pišta donastavuje internet a môžem zliezť. Skrátka ošemetná to situácia. Prečo by mi napríklad nemohol ešte zazvoniť telefón?! To by už bolo úplne super. Keďže som dieťa šťasteny a je mi dopriate, samozrejme zazvonil. Volal tatko: „Dado, budú ti volať z agentúry, treba nafotiť nejaké paničky do časopisov. Má to byť reklama na nový make-up.“

Písmo: A- | A+
Diskusia  (6)

Pravá ruka sa spotila a lepšie sa zarezala do hrdzavého stožiara. Mne budú volať? Reklama na make-up? MNE??? To hádam nie. Alebo že by predsa nastal ten deň?

Áno, áno presne takto som si to predstavoval. Som na stavbe, kde je úplne najhorší šéf a najviac na svete ma to tam nebaví. Vtom zazvoní telefón, z ktorého sa ozve krásny hlas: „Pán Schwandtner, budeme radi, ak budete fotiť pre náš módny časopis“.

Zobral by som svoju najneobľúbenejšiu lopatu a hodil by som ju po šéfovi, aby si ma všimol. „Hej starý, idem fotiť, čau!“ Presne takto nejako to malo byť. Namiesto toho stojím na streche a rozmýšľam, čo sa deje a stále to neviem pochopiť.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Večer som absolvoval telefonát s pánom Ivanom. .

“Videli sme vaše fotky a dúfam, že prijmete našu ponuku a pôjdete nafotiť reklamu.“
„Sekundu, ja pozriem, aká je to firma, nemám to tu ale keď prídete porozprávame sa.“
„Myslím, že by to mal byť DIOR.“

Zase ma zamotalo. DIOR! Čo je už väčšie, ako DIOR! Je to vlastne jedno, aj keby to bola Indulona.

Prišiel piatok. Trepem sa po starom meste s batohom na chrbte a notebookom v ruke. Blúdim uličkami Bratislavy a hľadám dohodnuté miesto. Môj asistent Matúš s kuframi nestíha. Vyzerá ako francúzky turista, ktorý po prebdenej noci v našom hlavnom meste hľadá hotel. Cigareta v jeho udychčanej tvári môj pocit ešte umocňuje.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Starý môj, už to nájdime, lebo ti tu umriem.“
„Neboj Maťko, už sme tu, teda, tu sme už vlastne boli.“

Matúšovi odchádzajú sily a mne nervy. Kde je to zašité a prečo nie sú na domoch čísla?!

Našli sme to. Krásna budova a ešte krajšie ceny. Nakoľko sme tam boli o hodinu skôr, využili sme neodolateľnú možnosť miestnej kaviarne dať si kávu za 86 korún.

„Ani zapáliť si nemôžem ku káve, to tu majú ozaj blbo vymyslené.
Kukaj, kukaj už dakto ide“.

Matúšovmu unavenému zraku neunikla skupinka dám, ktoré sa na vysokých podpätkoch vyrútili z výťahu. Dopili sme najobyčajnejšiu kávu na svete a vybrali sa smelo za paničkami.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Dobrý deň mladý pán, vy ste to došli fotiť?“
„Konečne nejaký mladý, posielajú nám sem samých dedov.“
„Nech sa páči, tu sa zložte a kľudne si to tu popozerajte.“

Matúš vybaľuje techniku pri záchodoch a ja sa idem poobzerať. Asi 20 ženských, ktoré som mal nafotiť ako strašne vyzerajú pred tým, ako ich profesionálne maskérky namaľujú najúžasnejším make-upom na svete. Kým ich namaľovali, paničky si zajedali toustík s lososom, k tomu šampanské, občas nejakú jahôdku a trošku paštéty s dačím divným, čo som nevedel identifikovať.

Všade dakto bol, každý dačo robil a hlavne behal tade, kde som chcel fotiť. V konečnom dôsledku ani nebolo kde, pretože v každom rohu sa strihalo alebo maľovalo. Našiel som krásny flek pri jednej vitríne. Aj keby krásny nebol, bol dobrý pretože, bol jediný voľný.

Rozložil som techniku a cvak, prvá dáma bolo odfotená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

„Pán Schwandtner, tie prvé fotky - moc sa s tým nehrajte len tak šup, šup potom, keď budú dámy nalíčené sa snažte trošku viac.“

Prvé fotenie teda išlo rýchlo. Ja som fotil, Matúš čupel pri záchodoch a všetko išlo ako po masle. Až kým som nezistil, že notebook nenapaľuje nič a nevie sa prečo. Razom som sa premenil z "fotografa" na IT-čkára prvej triedy a asi po pol hodine som to rozbehal. Paničky už boli nastúpené na fotenie, ako detičky na recitovanie pod jedličkou a zabávali sa medzi sebou lichôtkami.

Fotenie dopadlo fajn, aj keď ma samozrejme každá dáma vopred upozornila, že je nefotogenická a na fotkách je strašná.

„Len ma rýchlo cvaknite, ja to aj tak nemám rada.“
"Ukážte mi to, mladý pán, ako tam vyzerám!"
"Ježíšimária, veď som tam strašne stará."

A ďalšia bola tučná a tretia škaredá a chudá ako smrtka a ... . Neviem si spomenúť na všetko, čo dámy na sebe našli.

Ukážku si môžete pozrieť nižšie a ďalšie fotky z akcie na mojej stránke (až večer).

Obrázok blogu

Obrázok blogu

Vlado Schwandtner

Vlado Schwandtner

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Ako amatérsky fotograf s pomerne bohatými skúsenosťami a dobrou technickou výbavou chcem získať čo najviac informácií a názorov na svoju tvorbu, ktorú si môžete pozriet aj na mojej osobnej stránke: www.artphoto.sk Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéKrajinaPortrétGlamourAutomotívArchitektúraModelingBookAktReportážBodydetailKoláž

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu